Máte záujem o niektorú z našich služieb?
VYŽIADAJTE SI BEZPLATNÚ CENOVÚ PONUKU!

Kontaktujte nás:


* polia sú povinné

 

 

Polohopis a výškopis sú zamerania, ktoré sa používajú sa na zameranie existujúceho výškopisného priebehu pozemku v teréne a existujúcich prvkov polohopisu. Toto geodetické zameranie slúži ako mapový podklad pre projekt projektanta respektíve geodeta alebo autorizovaného kartografa. Podľa pokynov príslušného stavebného úradu je potrebné pripraviť dokumenty, ktoré slúžia na kolaudáciu. Množstvo dokladov ku kolaudácií vyhotovuje autorizovaný geodet alebo kartograf. Nakoľko sa požiadavky od stavebných úradov líšia, je potrebné pred začatím stavby vytýčiť polohu budúcej stavby a geodeti musia dodať Zápisnicu o vytýčení stavebnej čiary. V prípade, ak je stavba už postavená, musí sa zamerať a geodeti vyhotovia geometrický plán na zameranie stavby. Tento plán je potrebný na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Ak sa stavba alebo plánovaná stavebná činnosť nachádza v Bratislave, je potrebné doložiť podklad pre Digitálnu technickú mapu mesta.

Práca geodetov je rôznorodá, v tomto prípade je potrebné geodetom zamerať nové inžinierske siete, dodať Záznam o prevzatí elaborátu do Digitálnej technickej mapy mesta a vyhotoviť celkový elaborát. Všetky dokumenty sú potrebné na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Predmetom zamerania je existujúci výškový priebeh pozemku, polohopis, inžinierske siete a vegetácia. Obsahuje aj právny stav hraníc katastra nehnuteľností – katastrálnu mapu. Slúži ako podklad pre projektovú činnosť, na základe ktorej sa určí ideálna alebo zákonná poloha stavby na pozemku. Výsledkom polohopisu je výkres, kde sú v označených vrstvách alebo hladinách zamerané podrobné body pospájané do kresby polohopisu a výškopisu a jednotlivé samostatné body sú označené príslušnou mapovou značkou. Význam kresby a mapových značiek je zobrazený v legende výkresu. Geodeti môžu zabezpečiť aj služby súvisiace s plánom, napríklad výpočet kubatúr, digitálny 3D model terénu, zobrazenie stavebných objektov v 3D a priečne a pozdĺžne profily. Polohopisný a výškopisný plán pozemku slúži ako podklad pre vypracovanie projektu a to hlavne vtedy, ak má byť stavba osadená do svahu, presnejšie do výškovo členitého terénu. Väčšinou sa vyhotovuje v lokálnom súradnicovom a výškovom systéme alebo v štátnom systéme S-JTSK a Bpv.

Výškopisný plán pozemku sa vyhotovuje na mieru, aby spĺňal všetky potreby klienta. Výškopisný plán pozemku vyhotovuje geodet nielen pre rodinné domy ale aj pre areáli organizácií a súkromných spoločností, kde sú plochy rozsiahlejšie. Ak sa plánuje nová stavba je potrebné projektantovi stavby doložiť polohopisný a výškopisný plán pozemku. Geodet zameriava polohopis a výškopis bodov, ktoré ohraničujú geometrický tvar meraných predmetov. Ak sa plánuje stavba rodinného domu, zameriavajú sa existujúce inžinierske siete a komunikácie a oplotenie pozemku. Tieto všetky merania prispievajú k správnemu naprojektovaniu polohy stavby alebo správnemu spádu kanalizácie. Polohopisný a výškopisný plán pozemku sa využíva najmä pre to, aby sa predišlo budúcim komplikáciám pri stavbe. Polohopis a výškopis sú plánom, ktorý sa využíva pri zohľadňovaní terénu a jeho svahovitosti, pričom pomáha minimalizovať náklady na výkopové práce a následnú úpravu terénu. Zároveň zohľadňuje reálny stav plotov, polohy a výšky susedných domov, pričom predchádza možným komplikáciám a zachováva dostatočnú vzdialenosť od susedných domov a hraníc pozemku a zachováva dostatočnú svetlosť.

Polohopis a výškopis obsahuje zaznačenú správnu polohu katastrálnej hranice a minimalizuje úskoky zo skutočnej polohy plotov a veľkosti pozemku. Polohopisný a výškopisný plán pozemku obsahuje najdôležitejší bod, ktorí určuje najvhodnejšie osadenie domu na reálny stav terénu a napojenie stavby na existujúce inžinierske siete. Polohopis je zameranie samostatných, líniových alebo plošných objektov. Polohopisom môžu byť napríklad chodníky, cesty, vegetáciu ale aj existujúce stavby a ploty. Polohopis je dôležitý, aby sa určila poloha, do ktorej sa umiestni novostavba vzhľadom na okolitú zástavbu. Výškopis vyjadruje obraz reliéfu. Reliéf je zemský povrch vytvorený prírodnými silami ale aj činnosťou človeka, kde nie sú uvedené objekty. Výškopis sa nazýva aj hypsometria. Výškopis obsahuje vrstevnice a výškové kóty. Na základe výškopisu sa vie určiť, do akej polohy sa umiesti novostavba domu vzhľadom na terén. Vrstevnice sú línie, ktoré spojujú všetky tesne susediace body reliéfu s rovnakou zaokrúhlenou hodnotou nadmorskej výšky. Výškové kóty sa využívajú na označenie výškových pomerov vrstevnicami, ak si to terén vyžaduje. Pri každom zameranom bode sa vo výkrese nachádza číselná informácia s nadmorskou výškou bodu. Polohopis a výškopis sú neoddeliteľnou časťou pri plánovaní stavieb.

Inžinierske siete, alebo aj rozvodné siete, sú systém nadzemných a podzemných vedení plynu, vody, elektriny, kanalizácie, telekomunikačných sietí, ale aj príjazdovej cesty priamo do domácností. Musia byť naplánované už pred samotnou výstavbou, a to buď pripojením sa na verejné rozvody, alebo vytvorením dostatočného zásobovania pre danú stavbu. V prípade novostavby vďaka inžinierskym sieťam vo forme bodových líniových objektov sa zisťuje, pod akým sklonom je najvhodnejšie viesť projekt inžinierskych sietí. Katastrálna mapa je mapa, kde sú zobrazené všetky právne hranice nehnuteľností a pomocný stav katastra. Katastrálna mapa slúži aj na zistenie polohy osadenia novostavby vzhľadom na hranice pozemkov. Podľa toho sa vie dodržať uličná čiara a zákonné odstupy od stavieb. V rámci plánovania je niekedy potrebné mať podrobnejšiu informáciu o susediacich stavbách. Zameriava sa priebeh okien, striech, stien ale aj komínu na susednej stavbe. Laicky povedané je toto plánovanie potrebné nato, aby sa zistila vzdialenosť susediacich budov, ako najlepšie umiestniť okná ale aj nato, aby sa zistila tienivosť. Nie vždy sa dajú zamerať všetky inžinierske siete. Môže sa stať že sa nedá zamerať hĺbka kanalizácie alebo nie sú viditeľné všetky podzemné siete a ich znaky. V týchto prípadoch je potrebné si vyžiadať priebeh sietí od správcov sietí. Problémom bývaj aj to, že katastrálna mapa nemusí byť tvorená so súradníc lomových bodov.

Ak sa jedná o menšie obce a mestá, tie nemusia mať určenú číselnú mapu. Menovateľom je nečíselná mapa. Stáva sa v tomto prípade, že priebeh hraníc je síce k dispozícií ale rozmer, tvar a poloha hraníc nie je určená zo zamerania v teréne alebo z približného obkreslenia papierovej katastrálnej mapy. Aby sme vedeli tento problém vyriešiť je potrebné určiť si hranice. Môžu sa určiť napríklad vytýčením hraníc pozemku.  Projekt vytyčovacej siete stavby alebo komplexu stavieb obsahuje situáciu rozmiestnenia jednotlivých polohových, výškových a priestorových bodov a geodetický systém a jeho realizáciu pre výpočtové a meračské práce. Geodetické práce sú zabezpečované prostredníctvom autorizovaných geodetov v troch fázach. Prvá fáza je fáza spracovania projektovej dokumentácie, druhou fázou je fáza realizácií stavby a treťou je fáza kolaudácie a prevádzky stavby. Autorizovaný geodet pri spracovaní projektovej dokumentácie zabezpečuje napríklad vyhotovenie geodetických podkladov na úpravu majetkoprávnych vzťahov, alebo pozemkov z poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov, prípravu mapových podkladov alebo zabezpečuje geodetické údaje bodov z geodetických základy a podrobných geodetických bodov. Zároveň zabezpečuje spracovanie projektovej dokumentácie ktorá obsahuje vypracovanie projektu vytyčovacej siete, kontrolu vytyčovacích výkresov na podrobné vytýčenie a na vytýčenie priestorovej polohy objektov a spolupracuje s projektantom.

Pri realizácií stavby je zodpovedný za vybudovanie vytyčovacej siete a určenie jej parametrov, vyznačenie existujúcich podzemných vedení inžinierskych sietí na povrchu v areáli staveniska, protokolárne odovzdanie kartografických a geodetických podkladov zhotoviteľovi, ktoré súvisia so stavbou, kontrolné meranie terénu v priestore staveniska, tvorbu informačného systému výstavby a kontrolu správnosti geodeticky meraných položiek, ktoré sú predkladané zhotoviteľovi na fakturáciu. V spolupráci s autorským dozorom zabezpečuje kontrolu dodržiavania projektových parametrov stavebných objektov. Ak sa jedná o líniové stavby, geodet zabezpečuje realizáciu podrobného vytýčenia jednotlivých objektov a technologických zariadení stavby podľa projektovej dokumentácie, zabezpečuje protokolárne prevzatie geodetických podkladov súvisiacich so stavbou, vytyčovacej siete od autorizovaného geodeta a zabezpečuje realizáciu merania skutočného vyhotovenia stavebných objektov a ich častí a vyhotovenie geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavieb. Taktiež archivuje meračské dokumenty, vytyčovacie výkresy vytyčovacie protokoly a záznamy v stavebnom denníku. Geodet tiež vyhotovuje technickú účelovú mapu. Pri kolaudácií stavby geodet zabezpečuje meranie posunov a deformácií objektov a zariadení, zabezpečuje po realizačnú dokumentáciu na majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a súborné spracovanie vrátane tvorby informačného systému. V prípade, že sa jedná o  vytyčovanie komplexu  alebo siete stavby, projekt musí mať zabezpečené meračské a výpočtové práce pre spracovanie geodetického systému. Musí mať taktiež určené rozmiestnenia jednotlivých vytyčovacích bodov a musia byť zároveň chránené pred poškodením.  Vytýčenie pozemku vyžaduje priestorovú presnosť určenia bodov vzhľadom na body geodetických základov a vyžaduje relatívnu alebo lokálnu priestorovú presnosť určenia bodov. Zároveň je potrebný predbežný rozpočet na stabilizáciu a meranie bodov vytyčovacej siete.

Projekt vytyčovania objektov obsahuje aj technickú správu. Autorizovaný geodet navrhne konfiguráciu a štruktúru vytyčovacej siete tak, aby boli určené súradnice a výšky bodov vytyčovacej siete v súlade so zákonmi. Výsledný spis musí obsahovať technickú správu, stav rozmiestnenia jednotlivých bodov siete, observačný plán a spôsob observácie, charakteristiky presnosti bodov vzhľadom na body geodetických základov, charakteristiky presnosti a súradnicové chyby a zoznam výšok bodov a súradníc, ktoré sú v platnej národnej realizácií geodetického systému. Priestorovú polohu projektovanej stavby stanovuje koordinačný výkres. Na základe koordinačného výkresu sa vyhotovujú vytyčovacie výkresy jednotlivých objektov. Vytyčovací výkres priestorovej polohy obsahuje vytyčovaciu sieť (polohové a výškové body s ich označením) a k nej vztiahnuté vytyčovacie prvky, vrátane presnosti vytýčenia. Ďalej objekty, ak je na ne viazané vytýčenie pozemku alebo ak sú v nejakom vzťahu k projektu ( napojenie projektu na jestvujúce objekty, vzdialenosti od trasy a pod.), osi a obrysy navrhovaných objektov, vytyčovacie prvky viazané na polohové a výškové osy a orientácia výkresu k severu, súradnicovú sieť s označením súradnicového systému a použitý výškový systém, tabuľky s parametrami navrhovaných prechodníc a oblúkov. Vytyčovací výkres má znázorňovať vzťah bodov podrobného vytyčovania vzhľadom k vytyčovacej sieti, resp. k osiam stavby. Najvýhodnejšie je, keď sú vytyčovacie prvky určené analytickým výpočtom. Odporúča sa, aby mierka vytyčovacieho výkresu bola zhodná s mierkou podrobnej situácie. Na základe platných realizácií záväzných geodetických systémov zahŕňa vytýčenie priestorovej polohy objektu alebo stavby hlavnú os, hlavné body trasy a charakteristické body.

Taktiež zahŕňa vytýčenie hlavnej polohovej čiary a hlavných výškových bodov.  Podrobné vytýčenie pozemku jednotlivých objektov a technologických zariadení stavby realizuje autorizovaný geodet na základe vytyčovacieho výkresu na podrobné vytýčenie.  Vytyčovací výkres obsahuje umiestnenie jednotlivých stavieb a ich častí, súradnice a výšky vytyčovaných bodov a číselné hodnoty vytyčovaných prvkov, ktoré sa vzťahujú na body vytyčovacej siete alebo na hlavné osi vytyčovaného objektu. Podrobné vytýčenie pozemku je vytyčovanie jednotlivých častí a konštrukčných prvkov vnútri objektu na základe vytýčenia priestorov objektu a vytyčovanie rozmeru a tvaru objektu vo vodorovnom a zvislom smere. Súčasťou záznamu do stavebného denníka môže byť aj protokol o vytýčení objektu. Protokol sa vyhotovuje z vytyčovania. Protokol obsahuje technickú správu, zoznam výšok a súradníc vytýčených bodov, záznam o nezávislom kontrolnom vytýčení, grafické zobrazenie vytýčených bodov a vytyčovacích prvkov a podpisy všetkých osôb, ktoré protokol odovzdávajú a preberajú. Pri kolaudácií objektu sa ako záväzný dokument odovzdáva protokol o vytýčení stavby alebo technologického zariadenia spolu s vytyčovacím výkresom. Vykonávaj=u sa aj kontrolné merania geometrických podmienok ako je rovnobežnosť, rovinnosť, kolmosť alebo konštantný sklon. Kontrola sa vykonáva na stavbách alebo komplexe stavieb, v priemyselných závodoch alebo parkoch, vo výrobných halách, v ktorých treba kontrolovať technologické zariadenia, napríklad rotačné pece, turbogenerátory, žeriavy, žeriavové dráhy ale aj rozsiahle oceľové konštrukcie.

Výsledkom kontrolného merania geometrických parametrov je porovnanie nameraných údajov s krajnými hodnotami uvádzanými v projekte, číselné a grafické znázornenie meraných parametrov a technická správa s konštatovaním, že stavba spĺňa alebo nespĺňa kritéria projektu alebo normy. Ak nastanú zmeny v priestorovej polohe a tvare objektu vplyvom zaťaženia základovej škáry, dynamických prevádzkových účinkov a ďalších faktorov pôsobiacich na objekt v danom priestore a čase, jedná sa o posun a deformáciu stavby. Zmeny sa určujú geodetickým meraním vzhľadom na základnú etapu merania. Vykonáva sa na inžinierskych stavbách a technologických zariadeniach, ktoré sú dôležité z hľadiska bezpečnosti. Meranie sa môže vykonávať aj pri okolitých objektoch v blízkosti novej výstavby, ktorých stabilita môže byť výstavbou ohrozená. Osobitnou skupinou sú merania posunov počas zaťažovacej skúšky stavieb a mostov. Tieto merania sú kontrolné a slúžia na overenie statickej a dynamickej funkcie a kvality zaťažovanej konštrukcie. Merajú sa vodorovné a zvislé posuny základných konštrukcií, zvislé posuny základových konštrukcií a náklon nosných konštrukcií. Technické normy uvádzajú potrebné usmernenia o projekte posunov a deformácií stavby, realizáciu merania a vyhodnotenie záťažových skúšok. Výsledný dokument z merania a vyhodnotenia posunov a deformácií sa odovzdáva správcovi a prevádzkovateľovi stavby alebo zariadenia. Elaborát obsahuje technickú správu, grafické znázornenie posunov, geodetickú interpretáciu dosiahnutých výsledkov, relatívne charakteristiky presnosti pozorovaných bodov voči vzťažným bodom, zoznam súradníc a výšok vzťažných a pozorovaných bodov a definíciu a realizáciu vzťažného systému a jeho vzťah k záväzným geodetickým systémom. Priestorové zameranie všetkých podzemných vedení a zariadení sa realizuje pred ich zakrytím. Vyhotovenie geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby obsahuje číselnú a grafické spracovanie výsledkov merania skutočnej polohy a výšok pozemných, podzemných a nadzemných objektov a zariadení v definovanej realizácii záväzného geodetického systému. Geodetická časť dokumentácie obsahuje číselné a grafické spracovanie výsledkov merania skutočnej polohy a výšok. Zároveň je podkladom pre kolaudáciu stavby, projektovú činnosť a zmenu stavby a spracovanie údajov pre tvorbu geografických informačných systémov. Výsledný elaborát z geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby obsahuje súbor údajov obsahujúci polohopis, popis alebo výškopis v digitálnej aj grafickej forme, zoznam súradníc a výšok podrobných bodov a technickú správu.

 

Celkové hodnotenie
[Spolu: 0 Priemer: 0]